Externé aktivity
Strategická poloha DOMICA RESORT Vám ponúka množstvo príležitostí ako môžete využiť Váš voľný čas. Tento kraj je tak bohatý na rôzne pamiatky a prírodné krásy, že budete potrebovať niekoľko návštev, aby ste to všetko obsiahli. Budeme radi, ak sa k nám vrátite.
DOMICA RESORT leží v lone panenskej prírody Národného parku Slovenský kras, región Horný Gemer, ktorý v sebe skrýva mnoho krás a turistických atrakcií kultúrneho i prírodného dedičstva UNESCO. Národný park Slovenský kras spolu s Aggtelegským Národným parkom vytvára súvislé územie, ktoré svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. V Gemerskom regióne sa nachádza vyše 300 jaskýň a priepastí.
Milovníkom zimných športov je k dispozícií viacero lyžiarskych stredísk a tratí pre bežecké lyžovanie. Pre letných športovcov ponúka región prírodné kúpalisko, minigolf, horolezectvo, turistické trasy a trasy pre cyklistov, jazdu na koni, rybolov.
- Zjazdovky: Dedinky, Mlynky, Biele Vody, Telgárt, Július, Rejdová
- Bežecké lyžovanie: Planiny Národného parku Slovenský kras a Slovenský raj
- Cyklomagistrála Slovenský kras v dĺžke 200 km
- Pešia turistika po planinách a roklinách národného parku Slovenský kras a Slovenský raj
Najvýznamnejšie prírodné pamiatky v tomto regióne:
Jaskyňa Domica – Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti resortu. Toto prekrásne dielo prírody objavil v roku 1926 Ján Majko, o šesť rokov na to sa z kvapľovej výzdoby mohli tešiť turisti. Jaskyňa Domica má niekoľko priestorov, siení alebo chodieb s osobitným pomenovaním. Najväčšia sieň jaskyne nazvaná podľa jej objaviteľovi je vysoká 20 m, široká 30 a dlhá 80m. Do Majkovej siene sa schádzajú všetky chodby. Najpôsobivejšou časťou priestoru sú kaskádové vodopády zvané Rímske kúpele, cez ktoré preteká riečka Styx. Práve po tomto vodnom toku sa na dĺžke 150 m plavia návštevníci a z diaľky tak obdivujú bohaté jaskynné záclony a drapérie.
Najkrajšou časťou jaskyne je Dóm indických pagod. Svoje pomenovanie dostal podľa veľkého počtu stalagmitov, pripomínajúcich indické pagody. Ďalšie priestory so zaujímavou výzdobou a nevšedným tvarovaním nesú názvy Dóm mystérií, Hrnčiareň, Panenská chodba, Jazierko šťastia, či Prales.
Zvláštnosťou jaskyne Domica je hojný výskyt netopierov. V podzemných priestoroch jaskyne sa ich nachádza asi 1500 a podľa odborníkov ide o 16 druhov. Okrem toho je Domica dôležitá pre archeológov, pretože sa v nej nachádza najvýznamnejšie nálezisko bukovohorskej kultúry z pred asi štyri tisíc rokov. Na viacerých miestach sa našli kolové jamy obytných objektov a ohniská, vyše 200 zrekonštruovaných nádob z črepov, kamenné sekery, kliny, kamenné nože a škrabadlá.
Jaskyňa Baradla – časť jaskynného komplexu Domica/Baradla, nachádzajúca sa v Aggtelegskom Národnom parku cca 1 km od resortu. Mnohoročnou eróznou činnosťou vody vznikol v Silickej planine neďaleko mesta Plešivec jaskynný komplex dlhý 23 km. Časť z neho tvorí na území Maďarska jaskyňa Baradla a zvyšok dlhý sedem kilometrov tvorí jaskyňa Domica, nachádzajúca sa na našom území.
Gombasecká jaskyňa – Podzemným chrámom Slovenského krasu neďaleko Rožňavy je jaskyňa Gombasek. Známa je najmä unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metre.
Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy, o štyri roky bola sprístupnená verejnosti. Prehliadka jaskyne vedie jednotlivými sieňami, z ktorých každá má svoju osobitné čaro. Mramorová sieň pripúta pozornosť svojou priestrannosťou a pestrou kvapľovou výzdobou. Na jej dne sa vytvorili kužeľovité stalagmity podobné tropickým mraveniskám. Na strope a previsoch sa ligocú tenké sklovité brčká.
V roku 1995 bola Gombasecká jaskyňa spolu s Ochtinskou aragonitovou jaskyňou, Jasovskou jaskyňou, jaskyňou Domica a na maďarskej strane s niektorými jaskyňami Aggtelegského národného parku zaradené do fondu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Ochtinská aragonitová jaskyňa – Nachádza sa v nádhernom prostredí Slovenského Rudohoria medzi Jelšavou a Štítnikom. Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a je jednou z troch sprístupnených jaskýň tohto druhu na svete. Ďalšie dve jaskyne sú v Mexicu a v Argentíne.
Jaskyňu náhodne objavili pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v roku 1954 pri razení geologického prieskumu štôlne a pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1972. Dĺžka jaskyne je 300 m a sprístupnených je 230 m.
Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od ostatných jaskýň na Slovensku. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Táto aragonitová výplň sa vyskytuje v troch základných formách, v obličkovej (vek asi 138 tisíc rokov), ihlicovej (13 tisíc rokov) a špirálovitej.
Za najkrajší priestor jaskyne sa pokladá sieň Mliečnej dráhy, v ktorej sú charakteristické oválne tvary. Pomenovali ju po veľkej dlhej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako hviezdy na mliečnej dráhe.
Krásnohorská jaskyňa – Krásnohorská jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 32,6 m. Bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Aj keď to už dnes nie je pravda, je to monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá v jaskyniach mierneho klimatického pásma obdobu. Prehliadková trasa v dĺžke 450 m je sprístupnená pomocou drevených lavičiek, ktorými prekonávame podzemný tok tečúci celou hlavnou časťou jaskyne. Ďalej návštevníci prekonajú pomocou lanových traverzov dve podzemné jazerá. Pohyb po lanách nie je ťažký, je však nevšedným zážitkom. Túto prehliadkovú trasu zvládli návštevníci od 6 do 76 rokov, takže je vhodná pre všetkých. Deti mladšie ako 15 rokov musia však prísť v sprievode rodičov.
Dobšinská ľadová jaskyňa - Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia zaľadnená jaskyňa na Slovensku.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj.
Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n.m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.
Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m (alebo 1 483 m) je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m.
Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 m, plošná rozloha okolo 11 200 m² a objem sa odhaduje na 145 000 m³ ľadu. Okrem podlahového ľadu sú pozoruhodné mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni (Niagara), ľadové záclony, Veľká opona a Organ v Prízemí.
Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40 ° na JV do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m, široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m.
Najoptimálnejšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch namŕzajú v podobe rozmanitých útvarov.
Jasovská jaskyňa - Jasovská jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase pri Jasove.
Nachádza sa v najvýchodnejšej časti Slovenského krasu, pri obci Jasov. Umelý vchod leží v údolí Bodvy vo výške 256 m n.m., prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, vo výške 286 m. Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už v roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2148 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 852 m.
Jasovská jaskyňa vznikla v masíve Jasovská skala, ktorý tvoria čisté svetlosivé druhohorné vápence. Je utvorená v piatich poschodiach, ktoré sú pospájané komínmi. Oválny tvar chodieb a povalové korytá dokazujú, že ju vytvorili vody riečky Bodvy, ktoré vnikali do úzkych puklín, rozširovali ich a vytvorením podzemného toku formovali chodby pozdĺž tektonických porúch. Na križovatkách puklín vznikli v dôsledku odlamovania sa skál rozsiahlejšie dómy, ako Dóm netopierov, Bludisko a pod. Kvapľové útvary majú podobu mohutných nástenných vodopádov (Starý dóm, Netopierí dóm, Veľký dóm), zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V Starom dóme sú stalagnáty s obvodom až 18 m. Miestami sa objavujú na povale aj svieže tenké brká (Veľký a Biely dóm, Brková chodba), ako aj palicovité stalagmity (Medvedia sieň).
Charakteristické brčkovité stalaktity a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia bohato zdobia veľké, vodou vyerodované podzemné priestory. Častým javom sú jaskynné škrapy.
Silická ľadnica – Silická ľadnica je jaskynná priepasť na Silickej planine v Slovenskom krase v blízkosti obce Silica. Priepasť má tvar šikmého, hore otvoreného vreca, ktorého ústie je široké 32 m a vysoké 12 m. Priepasť sa vytvorila preborením stropu, čím sa odkryla strmá, až previsnutá skalná stena, ktorej hĺbka je 91 m.
Hlavná, šikmá časť priepasti je v hĺbke 45 m ohraničená 15 m vysokým ľadopádom, ktorý delí priebeh dna na dve časti. Na dne ľadovej priepasti je otvor, ktorý vedie cez 20 m dlhú plazivku do mohutného Archeologického dómu (dlhého 80 m, širokého 25 až 40 m a vysokého 2 až 10 m). V dóme je aktívny horný tok Čierneho potoka, ktorý sa dostáva na povrch Čiernou vyvieračkou. V dóme bolo zistené neolitické osídlenie bukovohorskej kultúry.
Silická ľadnica je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku za účelom ochrany jej hodnôt. Turistom je prístupná po zabezpečenej galérii.
Zádielská tiesňava – Zádielská tiesňava je typická krasová 3 km dlhá dolina pri obci Zádiel. Nachádza sa v národnom parku Slovenský kras a leží medzi planinou Horného vrchu a Zádielskou planinou.
Vytvorila ju intenzívna erozívna činnosť potoka Blatnica, je miestami len 10 metrov široká a jej vápencové skalné útesy dosahujú výšku vyše 300 m. Na začiatku úžľabiny nazývanej Rajská brána sa vypína skalný útvar Cukrová homoľa. Dolná časť tiesňavy má výrazne skalnatý charakter a jej horná časť má tiež skalnatý, ale menej výrazný a jemnejší krajinný ráz. V jaskyniach nachádzajúcich sa v Zádielskej tiesňave boli objavené archeologické nálezy, ktoré podávajú cenné dôkazy o našom praveku.
Zádielská tiesňava predstavuje málo narušený krajinný celok s veľmi bohatou horskou a stepnou kvetenou a reliktnými druhmi fauny. Dokumentuje vývoj rastlinstva a živočíšstva v poľadovej dobe a vplyv reliéfu na výskyt druhov.
Brázda – 179 m hlboká priepasť s kvapľovou výzdobou.
ďalšie priepasti - Diviačia priepasť, Zvonivá jama (100 m hlboká priepasť s vysokými stalagnitami), Veľká Bifka, Veľký Žombor, Malý Žombor (priesti, ktoré možno zdolať v sprievode rožňavských speleológov) a mnoho iných.
Tento región Vám ponúka aj množstvo kultúrnych a historických pamiatok ako napríklad:
Hrad Krásna Hôrka – Národná kultúrna pamiatka hrad Krásna Hôrka je jednou z najvýznamnejších stavebno-historických pamiatok Gemera. Majestátne sa vypína na homoľovitom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie. Jeho mohutné múry uchovávajú niekoľko storočnú slávnu históriu významných šlachtických rodov Mariássyovcov, Bebekovcov a Andrássyovcov.
Svoj najväčší rozkvet zaznamenal hrad za Andrássyovcov, ktorí ho prebudovali na honosné sídlo svojho rodu.
Súčasnú stálu expozíciu tvorí pôvodné zachovalé bytové zariadenie hradu a zbierky rodového múzea, ktoré na hrade už v roku 1910 sprístupnil verejnosti jeho posledný majiteľ Dionýz Andrássy. Mimoriadne zaujímavé je zariadenie hradnej kuchyne, zbierka zbraní a výzbroje ako aj neskorobaroková hradná kaplnka.
Mauzóleum Andrássyovcov - Mauzóleum dal postaviť v rokoch 1903 - 1904 Dionýz Andrássy po smrti svojej manželky Francisky Hablavcovej (zomrela 26. X. 1902). Dal postaviť architektonicky ojedinelú pohrebnú kaplnku. Telesné pozostatky F. Hablavcovej boli do mauzólea prevezené z Mníchova 26.X.1904, telesné pozostatky Dionýza Andrássyho tu uložili 7.marca 1913. Projektové práce, vrátane vnútornej umeleckej výzdoby pripravil mladý mníchovský architekt Richard Berndl. Staviteľom bol Karol Schmucker. Vonkajšie a vnútorne sochárske práce, vrátane zhotovenia sarkofágov sú dielom sochára Maxa Fricka. Maliarske práce a mozaikovú výzdobu navrhol Karl Throll, zlatnícke a kovové zariadenie zhotovil Adolf Mayerhofer, všetci z Mníchova. Oproti vonkajšej skromnosti je vnútro až prepychové umelecky vyzdobené. Bohatou dekoratívnou nádherou symbolizuje nadsvetskú krásu v cirkevnom ponímaní. Interiér mauzólea pripomína mauzóleum Teodorika Veľkého v Ravenne.
Obrazáreň Andrássyovcov – Obrazáreň Andrássyovcov nájdete pod hradom Krásna Hôrka, v dedinke Krásnohorské Podhradie. V budove postavenej na začiatku 20. storočia sa nachádzajú unikátne zbierky výtvarného umenia, ktorej majiteľom bol Dionýz Andrássy. Obzrieť si tu môžete samozrejme aj portréty rodiny Andrássyovcov. V súčasnosti sa tu nachádza stála expozícia Baníckeho múzea v Rožňave.
Kaštiel Betliar - Kaštieľ Betliar je jeden z najkrajších slovenských kaštieľov a nachádza sa v obci Betliar v regióne Gemer. Tento dvojposchodový kaštieľ obklopený nádherným anglickým parkom dal postaviť na začiatku 18. storočia Štefan Andrássy a celá jeho história je spojená s týmto rodom. Zariadenie kaštieľa je pôvodné a jeho najväčšou cennosťou je ústredná knižnica uchovávajúca vyše 20.000 (podľa niektorých informácií dokonca 30.000) zväzkov - najmä teologických, historických, geografických a filozofických diel z 15. až 19. storočia, napísaných v 15 rôznych jazykoch. Okrem vzácnej knižnice je v kaštieli vzácna zbierka obrazov a múzeum historickej bytovej kultúry.
Samostatnou kapitolou kaštieľu je jeho park, ktorý je zapísaný v zozname svetových historických záhrad a je to aj najväčší udržiavaný park na Slovensku. Vznikol na ploche 70 ha a po celom obvode obklopuje kaštieľ. V parku sa nachádzajú aklimatizované exotické dreviny a kríky, slobodomurársky pavilón, romantický zámok pri rybníku, umelá jaskyňa a vodopád, záhradný letohrádok, fontány a sochy.
Štítnik - Štítnik je stredne veľká obec ležiaca v severnej časti okresu Rožňava, v malebnom prostredí prekrásnych prírodných scenérií a kopcov, z ktorých najznámejšia je Plešivská planina patriaca do CHKO Slovenský kras. Od okresného mesta je obec vzdialená 13 km.
Pôvod Štítnika siaha až do 10.storočia. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Belu IV. vydanej bratom Detrichovi a Filipovi, synom Matúša Bebeka, ktorou územie dostali do svojho majetku. Roku 1320 získala obec právo mýta a trhov, v roku 1328 od uhorského kráľa Karola Róberta mestské výsady.
Z roku 1355 pochádza prvá písomná zmienka o štítnickom kostole, jedinečnej hmotnej kultúrno-historickej gotickej pamiatke na Slovensku. Súčasnú podobu kostol dostal po niekoľkých stavebných úpravách.
Najstaršou časťou kostola je terajšia sakristia, na mieste ktorej stál prvý pôvodný kostol.
Trojloďový chrám - najvyššia časť kostola je terajšia sakristia z 2-tretiny 14.storočia. Pri pokračovaní v stavbe v roku 1460 predĺžili južnú a hlavnú loď, ktoré zakončili polygonálnymi uzávermi. Severnú loď už počas ďalších prestavieb nikdy nedokončili.
Interiér kostola je tvorený sieťovou a hviezdicovou klenbou a bohatými nástennými maľbami. Najstaršie fresky sú z poslednej tretiny 14.storočia. Fresková výzdoba sa nachádza aj na vonkajších stenách kostola. V kostole je uložený vzácny mobiliár: gotická bronzová krstiteľnica, oltár z roku 1636, cenné drevené lavice, dva orgány, epitafy a kamenné hrobky. V roku 1970 bol kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Ako svedkovia a pamätníky významného postavenia Štítnika v dejinách regiónu a Slovenska, jeho kultúry a vzdelanosti sa dodnes zachovali viaceré budovy v rokokovo - klasicistickom slohu (Szontaghovská kúria, Sárkányovská kúria a kaštieľ, radnica, Sebökovská kúria), vodný hrad, písomné a iné dokumenty.
Chyžné - V malej dedinke za obcou Lubeník nájdete gotický katolícky kostol so vzácnym krídlovým oltárom z roku 1508 od Majstra Pavla z Levoče a nádhernými nástennými maľbami a kazetovým stropom. V obci sa nachádza aj drevená zvonica z 18. storočia.
Rožňava – Rožňava je staré banícke mesto. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1291. V stredoveku sa obyvateľstvo živilo hlavne ťažbou kovov. V tomto období patrilo mesto Ostrihomskému arcibiskupovi a malo niekoľko privilégií. Od roku 1775 je sídlom biskupa. Dominantou mesta je renesančná strážna veža, ktorá sa nachádza uprostred veľkého štvorcového námestia. Bola postavená v rokoch 1643 - 1654 počas tureckých nájazdov. Na južnej strane sa na nej nachádzajú slnečné hodiny, na severnej strane je k nej pristavaný barokový Kostol sv. Františka Xaverského a niekoľko malých obchodíkov, ktoré na severnej strane končia kaplnkou, zasvätenou svätému Jánovi Nepomukovi, patrónovi Rožňavského biskupstva. Pri nohách veže stojí secesný pomník Františky Andrássyovej, ktorý dali postaviť vďační obyvatelia mesta za jej obetavú prácu v prospech chudobných.
Výstupom na vežu sa návštevníkom ponúkne nevšedný výhľad na mesto a okolité kopce.
Námestie obkolesujú meštianske domy a na severnej strane Biskupský palác. Bol postavený v roku 1778 prestavaním niekoľkých meštianskych domov pod vedením miestneho majstra J. Mayera.
Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou mesta je niekdajší nemecký farský kostol, dnes rímskokatolícky biskupský chrám Nanebevzatia Panny Márie z konca 13. a začiatku 14. storočia. Z vnútornej výzdoby kostola sú najvýznamnejšie hlavný oltár a kazateľnica, ktoré sú dielami významného neskorobarokového majstra J. Godeho. Najvýznamnejšia pamiatka kostola je neskorogotická tabuľová maľba Metercia sv. Anny z roku 1513, kde v pozadí je zobrazená ťažba a spracovanie rúd v okolí Rožňavy. Vedľa kostola stojí klasicistická veža, postavená v rokoch 1776-1779 majstrom Jánom Mayerom.
Vedľa kostola je bývalý chudobinec - klasicistická budova, na portáli sa nachádzajú 3 sochy, zobrazujúce Svätého Floriána, Korunovanie Panny Márie a Pietu. Nápis na priečelí svedčí o tom, že táto budova bola postavená v roku 1719 Jurajom Andrássym a slúžila ako nemocnica pre mestskú chudobu.
Na južnej časti námestia sa nachádza bývalý hostinec Čierny orol a starobylá radnica, prestavaná z niekoľkých starších domov po roku 1711.
Mesto Rožňava môže svojim návštevníkom poskytnúť bohatý kultúrny a historický potenciál.
Rimavská Sobota – Rimavská Sobota je bývalé administratívne centrum Gemersko-Malohontianskej župy. V meste sa nachádza jedno z najstarších múzeí na území Slovenska. Súčasťou zbierky v múzeu je aj mumifikované telo ženy, dovezené priamo z Egypta. Na území Slovenska sa nachádzajú len štyri múmie, z toho dve sú na území regiónu Gemer. ( kaštieľ v Betliari ).